p. Štefan Palúch spomína:

     Ja som býval toho času u Kľukov, keď som sa oženil. Bol som zamestnaný na KPO v Žiline. Jedného dňa vznikol od blesku u Pavla Franka u Kľukov požiar. Keďže som mal vzťah k požiarnikom bol som ako veliteľ zásahu pri tomto požiari. Za pomoci občanov sa požiar nerozšíril na iné staviska. Hasenie sa prevádzalo vedrami. Niektorý občan išiel na bicykli na Majer pre požiarnikov, prišli asi za 20 minút. Požiar bol už lokalizovaný. Keď som nad tým tak  uvažoval, že čo podniknúť v tomto smere o záchrane ľudských životov a majetku občanov čo sa tak natrápili, kým si vybudovali obydlia - prišiel som na myšlienku, že založím  v Kľukovskej doline požiarný zbor. Ilúzia bola dobrá, ale prekážky boli veľké. Veľký odpor bol zo strany vtedajšieho predsedu MNV i požiarnikov z Majera. Napokon vďaka znamosti z vtedajším náčelníkom z KNV Žilina a po tom ako sa aj on presvedčil  o rozlohe Zákopčia, hoc i bez súhlasu MNV bol daný prísľub, že ak sa nazbiera 60 platiacich členov, zbor budeme môcž založiť. Za 3 týždne sme získali 120 platiacich členov. Na prvej  členskej schôdzi bolo 200 občanov. Pozvanie prijal aj náčelník KJ - PO a náčelník OJ - PO. Keď to videli, tak hovorili, že nikde nevideli takú veľkú účasť na členskej schôdzi. Ak budeme takto pokračovať, budeme prvý v republike. Ale za MNV sa nik nezúčastnil, hoci boli pozvaní.

Zbor bol založený a bolo potrebné začať s kultúrou. Začal som nacvičovať divadelnú hru - Sedliacka láska. Nacvičovalo sa v škole u Kľukov. Mládež bola ochotná dlho do noci a boli medzi nimi aj dobré talenty. Po nacvičení bolo treba hrať na verejnosti, ale nebolo kde, ani kulisy, ani úbory. Na Majeri mali kulisy, ale zapožičať ich nechceli. Nakoniec požičali s veľkým krikom. Úbory som požičal z divadla zo Žiliny. Po odohraní niekoľkých predstavení v obciach okresu bol veľký úspech.Bolo zorganizovaných niekoľko zabáv a už boli nejaké korunky. Bol zakúpený filmový premietací aparát. Kultúra sa rozvíjala, len kde ju predvádzať ? Keď som sa rozprával s občanmi zo vzdialených osád ako Kičery, Strakov, Kontrov, Šemrov, každý mi hovoril, že keby sa stavala nejaká stavba, tak by bol ochotný pomáhať  aj s koňmi, drevom a pod. Pozemok pod budovu som vyhliadol u Tarabov - neplodný kúsok zeme - kamenec- kde sa aj uskutočnila stavba. Ja som sa potom odsťahoval do Žiliny.